Sektor obnovy budov má v rukách 660 pripravených verejných projektov za 800 miliónov eur, 170-tisíc rozhodnutých vlastníkov rodinných domov a 40-tisíc ľudí v zamestnaní. Čo nemá, je predvídateľný zdroj financovania na nasledujúce tri roky. Z konferencie Investičný zlom, ktorú v stredu zorganizovalo Združenie Budovy pre budúcnosť, vyšlo, že rok 2028 nemusí byť rokom prechodu na nový programovací rámec, ale rokom prepadu verejnej podpory na polovicu súčasnej úrovne. Premostenie sa zatiaľ skladá z parciálnych nástrojov, ktoré majú každý vlastný harmonogram a žiadny spoločný plán.
Vrchol je za nami, prepad ešte len príde
Peter Robl, predseda Správnej rady Budov pre budúcnosť, vo svojom keynote ukázal krivku verejných investícií do obnovy budov za posledných päť rokov. Po vrchole z rokov 2024–2025, ťahanom najmä Plánom obnovy a štrukturálnymi fondmi, krivka prudko klesá. Aby Slovensko dosiahlo trojpercentnú mieru obnovy ročne, ktorú odporúča Európska komisia, potrebovalo by z verejných zdrojov investovať 1,1 miliardy eur ročne. Realita posledných rokov bola pod touto líniou.
„Pokiaľ dneska niečo neurobíme, v roku 2028 budeme na polovici toho, čo sme boli v roku 2025. A to je obrovský prepad, ktorý uvidíme a pocítime na tom trhu a pocítia to najmä vlastníci budov." — Peter Robl, Budovy pre budúcnosť
Stav fondu budov pritom nedáva priestor na pauzu. Pri rodinných domoch potrebujú obnovu dve tretiny stavieb, pri verejných budovách (školy, nemocnice, úrady) je až tri štvrtiny neobnovených. Pridáva sa druhá vlna: bytové domy zateplené pred dvadsiatimi rokmi sa blížia ku koncu životnosti zateplenia a budú vyžadovať druhotnú obnovu. Pri verejných budovách Robl pripomenul, že z posledných výziev zostalo neuspokojených 660 projektov v hodnote 800 miliónov eur – projekty, ktoré sú pripravené na realizáciu, ak by sa pre ne našlo financovanie.
Eurofondy 2028+ prídu neskoro a s podmienkami
Janka Petöcz zo Zastúpenia Európskej komisie predstavila návrh nového viacročného finančného rámca na roky 2028–2034. Slovensko by malo cez Národný regionálny partnerský plán získať takmer 20 miliárd eur. Pre obnovu budov je relevantné, že 43 % alokácie má byť viazaných na klimatický cieľ, ku ktorému energetická obnova svojimi koeficientmi výrazne prispieva.
Problém je čas. Podľa Jarmily Bruteničovej z MIRRI SR sa nový dokument schvaľuje najneskôr v októbri 2027 – pripravuje sa paralelne s Víziou a stratégiou rozvoja Slovenska do roku 2040 a Investičným plánom Slovensko a aktuálne prebieha identifikačná fáza zberu projektov a reforiem. Aj keby všetko šlo hladko, čerpanie nabehne reálne až s odstupom. Medzitým je tu hluché obdobie 2026–2028.
K tomu sa pridáva otvorená otázka, ktorú v sále dostal Marek Žembery zo Slovak Investment Holding: aký vplyv by malo prípadné zmrazenie európskych fondov pre Slovensko, ktoré Komisia v posledných dňoch signalizovala. „Na toto neviem odpovedať. Máme podpísané investičné zmluvy, dúfame, že sa to nebude týkať tých vecí, čo sú už podpísané," odpovedal.
Pozvánku na panel neprijali zástupcovia ministerstva hospodárstva, ministerstva životného prostredia ani ministerstva dopravy – všetkých troch rezortov, ktoré majú v obnove budov priamu kompetenciu.
Súkromný kapitál nie je doplnok, ale jediné reálne riešenie premostenia
Zuzana Kaparová z Európskej investičnej banky tému kapitálu otočila spôsobom, ktorý sa v sále opakovane vracal:
„Ten kapitál, respektíve ty investice, nejsou tým nejzásadnejším problémem. Ten problém je opravdu ve spolupráci, v nastavení těch procesů a v přípravě a dostupnosti kvalitních projektů." — Zuzana Kaparová, EIB
EIB má na rok 2026 vyčlenených 6 miliárd eur na bývanie a energetickú efektívnosť, čo je oproti predchádzajúcim rokom nárast zhruba o polovicu. Cieľ skupiny EIB do roku 2030 je jeden milión nových alebo zrenovovaných bývaní v EÚ. Slovenský podiel z toho je možnosť, nie automatika – závisí od kvality pripravených projektov.
Konkrétne nástroje na trhu vznikajú. Žembery prezentoval nový produkt SIH, ktorý kombinuje bankový úver so štátnou zárukou a podmieneným odpustením istiny: ak žiadateľ splní stanovené energetické parametre, 49 % istiny sa mu odpustí. Pákový efekt produktu – zo 100 miliónov verejných zdrojov sa na trhu mobilizuje okolo 160 miliónov. SIH zároveň otvára priestor pre obnovu segmentov, ktoré sú dnes financovateľné len ťažko: domovy sociálnych služieb, ak prejdú testom lokálneho charakteru, alebo športovú infraštruktúru.
Danka Daubnerová z Tatra banky pridala perspektívu komerčného sektora. Banky sú pripravené, regulátor (ECB) im však neposkytuje žiadne kapitálové úľavy pre úvery na energetickú efektívnosť – kreditné riziko sa hodnotí rovnako ako pri inom úvere. To znamená, že komerčné financovanie nedokáže kompenzovať absenciu verejnej podpory cenou peňazí. Jeho rola je doplnková, nie suplujúca.
Stopercentné granty selektujú projekty zle
Otázku, akú vysokú podporu má štát dávať na obnovu jednej budovy, postavila diskusia ako centrálnu odbornú tému. Žembery formuloval problém priamo:
Keď máme vysoké spolufinancovanie, častokrát vidíme na trhu, že sa obnovujú budovy, ktoré to úplne nepotrebujú. Obnovujeme požiarne zbrojnice, domy smútku, kde reálne ani ľudia nie sú." — Marek Žembery, Slovak Investment Holding
Slovenský model dnes pri verejných budovách pracuje s 95 % grantovou intenzitou. Česká republika podľa Vítězslava Malého z Centra pasivního domu už pred rokmi prešla na bezúročné úvery so zníženou dotačnou zložkou. Pri 25–30 % dotácii a dobre nastavených podmienkach možno získať lepší pákový efekt a zároveň automaticky vyselektovať projekty s reálnou udržateľnosťou — investor si rozmyslí, či sa mu oplatí obnovovať budovu, na ktorú musí pridať vlastné prostriedky.
Limitom je nízkopríjmový segment. Robl aj Malý zdôraznili, že tam, kde sú vlastníci ekonomicky najslabší, musí grantová zložka zostať vyššia (50 % a viac); inak sa renovácia jednoducho nezrealizuje. Otázka pre nasledujúce obdobie znie, ako kalibrovať mieru podpory tak, aby selektovala podľa potreby, a nie podľa schopnosti administrovať žiadosť.
Bez plánu sa to plátať nedá
Marek Horváth z Bratislavského samosprávneho kraja postavil debatu o nástrojoch do širšieho kontextu:
Táto krajina nemá žiaden plán. Pokiaľ si ako krajina nevytvoríme plán, kde chceme byť a čo máme robiť, a nebude štandardne naviazané iba na to, že každé štyri roky sa zmení garnitúra, tak nám to nebude vychádzať." — Marek Horváth, Bratislavský samosprávny kraj
Horváth ilustroval rezortizmus konkrétnym príkladom: domov sociálnych služieb, ktorý je pri jednej výzve na energetickú obnovu oprávnený žiadateľ a pri druhej, vypisovanej iným ministerstvom, neoprávnený — pričom oba úrady sídlia 200 metrov od seba.
Bruteničová ponúkla protiváhu. Nový programovací rámec po prvý raz umožňuje financovať aj reformy, nie len investície. To dáva príležitosť na kompetenčné upratanie a zjednotenie pravidiel medzi rezortmi. Zároveň otvorene pomenovala, že garantované energetické služby (EPC), do ktorých sa Slovensko snažilo ísť už v období 2021–2027, sa nepodarilo rozbehnúť v takej miere, ako sa plánovalo — a v novom období by to mala riešiť práve reformná zložka.
Malý dodal varovanie z českej skúsenosti, ktoré sa týka časovania:
Tragédiou akejkoľvek udržateľnosti a toho, čo sa tu volá po stratégii a dlhodobosti, sú voľby." — Vítězslav Malý, Centrum pasivního domu
Odkazoval pritom na rozklad českého ministerstva životného prostredia po jesenných parlamentných voľbách. Aparát, ktorý sa roky budoval, sa podľa neho začal rozpadať v priebehu mesiacov – a to napriek tomu, že systém spolupráce ministerstiev a odborných asociácií bol pred voľbami funkčný.
Tri kroky, ktoré sa dajú urobiť pred 2027
V keynote Robl pomenoval konkrétne kroky pre krátkodobé premostenie. Žiadny z nich nevyžaduje nový rozpočet – všetky sú o aktivácii existujúcich nástrojov.
Po prvé, revízia Programu Slovensko, kde sa ešte môže realokovať časť prostriedkov v prospech obnovy budov. Po druhé, Modernizačný fond ako zdroj na pokračovanie programu Obnov dom pre nízkopríjmové domácnosti — príslušná novela zákona, ktorá by umožnila čerpanie, neprešla v Národnej rade SR ani na druhý pokus tohto roku. Po tretie, čo najrýchlejšie zavedenie systému ETS2, ktoré otvorí prístup k Sociálno-klimatickému fondu pre najzraniteľnejšie skupiny.
Zo strednodobého horizontu Robl zdôraznil dva strategické dokumenty: novelizáciu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá by mala otvoriť priestor pre EPC a od jesene čaká na vstup do medzirezortného pripomienkového konania, a Národný plán obnovy budov do roku 2034, ktorý sa pripravuje v rámci transpozície smernice EPBD a ktorého draft zatiaľ nebol zverejnený.
Konferenciou sa tiahla nepriamo položená otázka, na ktorú v sále nikto nedal definitívnu odpoveď: rozhodne sa Slovensko premostiť obdobie 2026–2028 reformou systému, alebo plátaním? Test prichádza skoro. Revízia Programu Slovensko, hlasovanie v parlamente o čerpaní z Modernizačného fondu, štruktúra Národného regionálneho partnerského plánu a draft Národného plánu obnovy budov sú rozhodnutia, ktoré padnú v najbližších dvanástich mesiacoch. Investičný zlom je predikcia, nie diagnóza. Či sa naplní, nezávisí od Bruselu, ale od toho, čo sa rozhodne v Bratislave.