Garantované energetické služby na Slovensku: potenciál, ktorý zatiaľ nevyužívame ROZHOVOR
10. 2. 2026
Budovy pre budúcnosť

Garantované energetické služby (GES) predstavujú overený a efektívny nástroj na modernizáciu budov a technológií so zameraním na znižovanie energetickej náročnosti a prevádzkových nákladov. Ich princíp spočíva v tom, že poskytovateľ energetických služieb navrhne, zrealizuje a financuje balík úsporných opatrení, pričom garantuje dosiahnutie úspor energie. Klienti tak získajú moderné a úspornejšie riešenia bez potreby vysokých počiatočných investícií a bez rizika, že očakávané úspory sa nenaplnia. Rozvoj GES na Slovensku však nenapreduje takým tempom ako v okolitých krajinách. O aktuálnej situácii, príčinách a riešeniach už viac v rozhovore s Marcelom Laukom, predsedom Správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb.
Ako dnes vnímate trh garantovaných energetických služieb (GES) na Slovensku?
Trh garantovaných energetických služieb na Slovensku možno v súčasnosti charakterizovať ako stagnujúci, napriek tomu, že disponuje výrazným, zatiaľ nevyužitým potenciálom. Kým v susedných krajinách sú GES bežne využívaným finančným nástrojom pri obnove budov, na Slovensku pretrvávajú viaceré bariéry, ktoré jeho rozvoj brzdia.
Ak by ste mali pomenovať najväčšie bariéry rozvoja GES, ktoré by to boli?
Jednou z hlavných bariér je nastavenie štátnych výziev na obnovu verejných budov, ktoré sú založené takmer výlučne na nenávratných dotáciách s veľmi vysokou mierou podpory. Vo väčšine prípadov štát prepláca až 95 % oprávnených výdavkov na rekonštrukciu, čo správcov budov demotivuje hľadať efektívnejšie a dlhodobo udržateľné formy financovania, akými sú napríklad GES. Takéto nastavenie je z dlhodobého hľadiska neudržateľné, keďže štát nedokáže priebežne pokrývať investičný dlh v sektore verejných budov.
Ďalšou významnou bariérou je dotovanie cien energií, ktoré vytvára skreslený signál, že úspory energie nie sú prioritou. Tento efekt je obzvlášť problematický vo verejných budovách, kde sa často kladie väčší dôraz na vizuálnu obnovu než na reálnu energetickú efektívnosť.
Aké rozdiely vidíte medzi verejným a súkromným sektorom v realizácii GES projektov?
Verejné inštitúcie nepociťujú taký silný tlak na znižovanie spotreby energie ako súkromný sektor. Zatiaľ čo súkromné firmy majú spotrebu energie detailne analyzovanú, pretože má priamy dopad na ich náklady, vo verejnom sektore sa vplyvom vysokého podielu dotácií energetická efektívnosť často dostáva do úzadia.
Vnímate vplyv nedostatku informácií a/alebo dôvery u verejných zadávateľov na dopyt po GES?
Áno, oba faktory – nedostatok informácií aj nízka dôvera v GES – majú zásadný negatívny vplyv na dopyt. Pokiaľ má verejný sektor k dispozícii grantové financovanie vo vysokej miere, nemá prirodzenú motiváciu aktívne vyhľadávať alternatívne finančné nástroje.
V čom môže GES konkurovať takmer 100 % grantovému financovaniu?
Jednou z kľúčových výhod GES je garancia dosiahnutia reálnych úspor energie. Riziko ich nedosiahnutia nesie poskytovateľ GES, zatiaľ čo pri klasickom grantovom financovaní sa dôraz kladie skôr na splnenie formálnych podmienok než na dlhodobý efekt.
Ďalšou významnou výhodou je možnosť vykazovania investícií mimo verejný dlh, pokiaľ sú splnené príslušné kritériá. Verejná správa tak môže realizovať rekonštrukcie budov s využitím súkromného kapitálu bez dodatočného tlaku na zadlženosť.
Kde vidíte najväčší potenciál pre nové projekty GES?
Najväčší potenciál majú GES projekty v budovách verejného sektora, ale aj v priemyselných prevádzkach – všade tam, kde je vysoká spotreba energie. Konkrétne ide najmä o zdravotnícke a sociálne zariadenia, internáty, športové objekty, ako aj ďalšie budovy vo vlastníctve alebo správe verejného sektora.
📷 pexels



