„Obnova bytových domov na Slovensku je úspechom – v európskom porovnaní patríme medzi najaktívnejšie krajiny. Takmer 90 % bytových domov už prešlo aspoň čiastočnou obnovou, no zhruba tretina z nich potrebuje doplniť ďalšie prvky modernizácie alebo zrealizovať druhú fázu obnovy. Zvyšných približne 10 % domov zostáva bez akejkoľvek obnovy – často pre nezhody medzi vlastníkmi alebo obavy z finančného zaťaženia úverom. Práve na tieto dve skupiny – domy v neúplnej obnove aj domy bez obnovy – by mal štát cieliť podporu, napríklad cez Sociálny klimatický fond,“ uviedol Igor Krajčovič zo Združenia pre podporu obnovy bytových domov.

Podľa Petra Valdmana zo Státního fondu životního prostředí ČR české programy už reflektujú potreby nízkopríjmových domácností a ponúkajú im kompenzácie zvýšených nákladov do fondu opráv. Skúsenosti s podporou obnovy rodinných domov v Česku siahajú až do roku 2013, keď bol spustený program Zelená úsporám a neskôr Nová zelená úsporám. Programy postupne odstránili viaceré bariéry a rozšírili formy podpory. „Nedostatok prostriedkov na predfinancovanie projektu bol bežnou bariérou, ktorú sme odbúrali vyplácaním dotácie vopred. Taktiež sme spolu so stavebnými sporiteľňami vytvorili možnosť čerpať aj zvýhodnený úver bez založenia nehnuteľnosti, s nízkym úrokom a dlhodobou splatnosťou,“ dodal Valdman.

Zástupcovia Ministerstva životného prostredia SR a Slovenskej agentúry životného prostredia predstavili pripravované pokračovanie programu Obnov dom financovaného z Modernizačného fondu. „Program Obnov dom MINI plus podporí čiastkovú obnovu aspoň 16 000 domácností. Výzva by mohla byť zverejnená na prelome rokov, a podávanie žiadostí by začalo krátko na to. Cieľovou skupinou sú domácnosti ohrozené energetickou chudobou, na ktorej presnej definícií ešte pracujeme. Našou snahou je pokračovať v zjednodušovaní procesu pre žiadateľov aj v tejto oblasti,“ spresnil Richard Švirk zo SAŽP. Slovensko tak nasleduje český model, kde sa financie v rámci jedného programu priebežne dopĺňali z rôznych zdrojov bez negatívneho dopadu na žiadateľov.

Účastníci diskusie sa zhodli na potrebe zabezpečiť kontinuitu podporných programov a hľadať spôsoby kombinácie grantov s návratnými formami podpory – zvýhodnenými úvermi, garanciami či bankovými produktmi. Hoci rastú požiadavky na majiteľov budov aj členské štáty, dostupné verejné zdroje budú klesať. Práve návratné finančné nástroje môžu tento pokles zmierniť a prispieť k dlhodobej udržateľnosti obnovy budov.