Hodnotenie pripravila platforma Budovy pre budúcnosť dopytovaním odborníkov v oblasti stavebníctva medzi svojimi členskými a partnerskými organizáciami. Medzi respondentmi boli nielen stavebníci, architekti či projektanti, ale aj výrobcovia a zástupcovia akademickej obce či finančnej sféry. Odborníci hodnotili dôležitosť a kvalitu rôznych politík, strategických dokumentov a aj prístup jednotlivých inštitúcií a ich politických lídrov.

„Rok 2021 je pre sektor budov rokom niekoľkých kľúčových strategických dokumentov. Začiatkom roka vláda schválila dlho očakávanú Dlhodobú stratégiu obnovy fondu budov, ktorú však nateraz považujeme za bezzubý dokument. Chýba jej akčný plán aktivít či opatrení, ktoré by nás doviedli k plneniu cieľov,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy. „Ak hľadáme, v čom vláda minulý rok za sektor budov uspela, je to Plán obnovy a odolnosti. Prináša nový druh finančných zdrojov pre sektor budov a rozhodne ho nemožno považovať za málo ambiciózny. Alokácie naprieč komponentami počítajú s  500 miliónmi eur na obnovy rodinných domov a ďalšie takmer 2 miliardy eur do obnovy verejných budov.“

Za aktivity pre sektor budov lídri ocenili prácu a angažovanosť prezidentky Zuzany Čaputovej a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Práca kľúčového Ministerstva dopravy a výstavby bolo ohodnotená takmer najhoršie z výberu verejných inštitúcii a jeho minister Andrej Doležal by sa podľa respondentov mal s ohľadom na svoju agendu a kompetencie viac a viditeľnejšie prihlásiť k politickému líderstvu v oblasti kvalitnej výstavby a obnovy budov. Najviac kritické hodnotenie dostal podpredseda vlády Štefan Holý.

Na kvalitu výstavby a obnovy budov budú mať v roku 2022 podľa expertov platformy najväčší vplyv zavedenie kritérií kvality vnútorného prostredia do podporných programov a investície z Plánu obnovy. „Dá sa povedať, že významné zmeny v sektore budov nás ešte len čakajú v budúcom a nasledujúcich rokoch. Absolútne kľúčová bude revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov. Obsahuje opatrenia smerujúce k zníženiu emisie skleníkových plynov v sektore budov tak, aby sme splnili klimatické ciele do roku 2030. Návrh prináša aj nový štandard pre budovy od roku 2030, kladie väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov v budovách a navrhuje zákaz financovania kotlov na fosílne palivá z verejných zdrojov,“ uzatvára Richard Paksi, analytik platformy.

Detailné výsledky hodnotenia sú dostupné tu.

Foto: Pexels