Slovensko sa po viacerých kolách konsolidácie verejných financií nachádza v situácii, keď potrebuje opatrenia podporujúce ekonomický rast bez výrazného zaťaženia štátneho rozpočtu. Štúdia identifikuje obnovu a výstavbu budov ako jedno z najúčinnejších prorastových opatrení. Investície do tohto sektora majú vysoký multiplikačný efekt, podporujú lokálnych živnostníkov, malé a stredné podniky aj domácich výrobcov stavebných materiálov. Veľká časť investovaných prostriedkov zostáva v slovenskej ekonomike, vytvára pracovné miesta naprieč regiónmi a vracia sa štátu prostredníctvom daní a odvodov.

Obnova budov zároveň prináša dlhodobé verejné aj súkromné benefity. Výrazne znižuje náklady domácností, samospráv a štátu na energie, obmedzuje potrebu budúcich energetických kompenzácií a posilňuje energetickú bezpečnosť krajiny znižovaním závislosti od dovozu fosílnych palív. Kvalitne obnovené budovy ponúkajú zdravšie vnútorné prostredie, vyšší komfort počas zimy aj letných horúčav, znižujú zdravotné riziká a prispievajú k riešeniu energetickej chudoby. Súčasne predstavujú dôležitý nástroj adaptácie Slovenska na meniace sa klimatické podmienky.

Analýza upozorňuje, že zastavenie podpory obnovy budov by mohlo viesť k výraznému poklesu investícií, oslabeniu stavebného sektora a prehlbovaniu modernizačného dlhu verejných aj súkromných budov. Hoci investície prinášajú aj určité riziká, napríklad vyššie nároky na financovanie alebo možné inflačné tlaky v stavebníctve, ich celková ekonomická a spoločenská bilancia je jednoznačne pozitívna. Štúdia obsahuje 6 konkrétnych opatrení a odporúča zaradiť obnovu a výstavbu budov medzi kľúčové prorastové opatrenia vlády a zabezpečiť ich stabilné, dlhodobé financovanie, prednostne z európskych zdrojov.