Slovensko cez Slovak Investment Holding pripravuje úverový produkt na obnovu verejných budov so zárukou a podmieneným odpustením istiny. Česká republika štyri roky stavia inú vrstvu – sieť energetických poradcov, ktorí pomáhajú obciam, vlastníkom domov a bankám pripraviť projekty ešte predtým, než sa otvorí výzva. Vítězslav Malý z Centra pasivního domu, ktorý sa na budovaní systému podieľa, na konferencii Investičný zlom opísal jeho architektúru aj limity. Jeho hlavné posolstvo: bez tejto vrstvy má každý dotačný titul nižšiu účinnosť, než by mať mohol.
Koncepcia s dvoma vetvami
Pred štyrmi rokmi začalo české Ministerstvo životného prostredia pripravovať koncepciu bezplatného energetického poradenstva. Mala dve cieľové skupiny: verejnú správu a vlastníkov bytových a rodinných domov. Systém bol schválený minulý rok na jar a vyplynuli z neho prvé výzvy financované z Národného plánu obnovy, ktoré zavádzajú energetických manažérov na krajských centrách a energetických poradcov na miestnych akčných skupinách a v energetických konzultačných strediskách.
„Aby vznikol systém, ktorý skutočne poradí na začiatku, je to, a ten subjekt, ať už je to soukromý nebo veřejný, se má o koho opřít." — Vítězslav Malý, Centrum pasivního domu
Dôležitým detailom je, že sa nestavalo od nuly. Krajské energetické centrá fungovali už predtým — napríklad v Zlínskom, Olomouckom kraji či na Vysočine, kde energetickí manažéri radia menším obciam päť až desať rokov. Skúsenosť z týchto pracovísk sa využila pri tvorbe 80-hodinového školiaceho kurzu, ktorý je dnes základom systému.
Tisíc poradcov za dva roky
Za posledné dva roky bolo v ČR vyškolených zhruba tisíc až tisícdvesto energetických poradcov pre rodinné a bytové domy. Pre verejnú správu prebieha samostatná vetva — Centrum pasívneho domu tento rok vyškolilo 150 manažérov, predpokladaný cieľ je 400 až 500 vyškolených pre celý štát.
Štruktúra školenia má tri úrovne. Krajské centrá zastrešujú energetických manažérov s vyššou kompetenciou — radia obciam pri pasportizácii, prioritizácii opatrení a nastavovaní dlhodobého konceptu obnovy. Miestne akčné skupiny a energetické konzultačné strediská tvoria druhú úroveň, bližšie k občanovi. A samostatná vrstva poradcov pracuje priamo s vlastníkmi rodinných a bytových domov.
Financovanie sa pritom nevzťahuje len na školenie. Výzvy z NPO platia aj prácu samotných manažérov v krajských centrách. Ide o priame vytváranie pracovných miest v poradenskej infraštruktúre, nielen o jednorazové kvalifikácie.
Prečo nestačí len otvoriť výzvu
Logika systému stojí na poznaní, že starosta menšej obce nemá ani čas, ani kapacitu riešiť energetiku samostatne. Potrebuje partnera, ktorý mu nepredáva konkrétny produkt, ale pomôže nastaviť koncept. Malý to formuloval ako kontrast medzi reaktívnym a koncepčným prístupom:
„Najhoršia, tá zlá skúsenosť v Čechách je v momente, keď sa otvorí výzva a všetci sa to v rýchlosti pripravia. Koncepčnosť je preč. Tá dlhodobosť je kľúčová." — Vítězslav Malý
Práve tu vidí najvyššiu pridanú hodnotu poradenského systému. V momente, keď má obec pripravený plán — vie, aké budovy spravuje, ktoré sú prioritné, aké opatrenia sú technicky a ekonomicky zmysluplné — dokáže rýchlo a kvalitne reagovať na otvorenú výzvu. Bez tejto prípravy ide do výzvy s tým, čo sa dá administrovať, nie s tým, čo má najväčší efekt.
Banky sa za päť rokov posunuli
Druhým prvkom, ktorý český systém prepája, je bankový sektor. Pred piatimi rokmi banky podľa Malého nemali záujem o tému renovácií. Dnes je to nástroj, do ktorého výrazne investujú — najmä školením vlastných poradcov a sieť ich nezávislých sprostredkovateľov.
Posun ilustroval na nedávnej konferencii skupiny, ktorá sprostredkováva pätnásť hypoték v Českej republike. Téma renovácií tam podľa neho nie je už otázkou „či radiť", ale otázkou prežitia: rýchla digitalizácia a nástup umelej inteligencie zjednodušujú procesy hypoték natoľko, že nezávislí poradcovia hľadajú pridanú hodnotu inde. Renovácia je oblasť, kde ju nájsť dokážu.
Z hľadiska financovania to znamená, že kombinácia poradca + banka + nižšia dotačná zložka funguje. Pri 25- až 30-percentnej dotácii (oproti slovenským 95 percentám pri verejných budovách) sa zvyšuje pákový efekt verejných prostriedkov a zároveň selektujú projekty s reálnou udržateľnosťou.
Čo z toho má Slovensko
Slovenský ekvivalent zatiaľ existuje len v častiach. SIH pripravuje úverový produkt s odpustením istiny, ktorý mobilizuje súkromný kapitál bánk. Slovenská agentúra životného prostredia má skúsenosť s terénnymi pracovníkmi v rámci programu Obnov dom mini — Richard Švirk na konferencii potvrdil, že tam, kde fungovali, žiadosti chodili na vyššej úrovni a administratíva bola jednoduchšia.
Chýba však konektívne tkanivo medzi týmito vrstvami. Krajské energetické centrá ako stála inštitúcia nie sú etablované, financovanie miestnych akčných skupín na poradenstvo nie je systémové, a prepojenie na komerčné banky vzniká ad hoc pri konkrétnych produktoch.
Otázka, ktorú v Q&A sekcii položil Kovalčík z Úradu podpredsedu vlády, smerovala práve sem: či český model stojí za naštudovanie. Malého odpoveď bola, že áno, hoci s upozornením, že systém má ešte priestor na ladenie. Niečo sa darí, niečo nie — a politická turbulencia, ako ukázal jesenný rozklad českého MŽP, vie systém oslabiť rýchlejšie, než sa staval.
Český model nie je hotový produkt, ktorý sa dá importovať. Je to štyri roky budovaná infraštruktúra s vlastnými chybami a vlastnou krehkosťou voči politickým zmenám. Pre Slovensko je relevantná jedna lekcia: nárast tempa obnovy nezávisí len od objemu peňazí, ale od kapacít, ktoré pomáhajú vlastníkom budov a starostom obcí tieto peniaze zmysluplne minúť. Či sa táto vrstva podarí na Slovensku vybudovať v rámci nového programovacieho obdobia — alebo či sa to opäť odsunie do ďalšieho cyklu — je rozhodnutie, ktoré padne pri tvorbe Národného regionálneho partnerského plánu v najbližších mesiacoch.